Get Adobe Flash player

Wallesania svojím vystúpením nadchli Dubničanov

Veľký záujem počas slávností vzbudilo vystúpenie súboru z Dawnswyr Nantgarw z Wallesu. V hľadisku sme sa usadili k staršej nadšene tlieskajúcej dáme. Keď vykríkla: „Amazing! (Úžasné!),“ pochopili sme, že asi patrí k súboru. Neskôr sme sa s Margaritou Hopkinsovou pustili aj do reči. Dozvedeli sme sa, že obdivuje naše záhrady, ktoré sú na rozdiel od ich plné zeleniny a dodala, že jej priateľka Vlasta Šťastná je veľmi šikovná pestovateľka. Pozvala nás k sebe do Wallesu, povysvetľovala nám, aký je obsah niekoľkých pomalých piesní, ktoré spievali speváci v pôvodnom waleskom jazyku. Aj napriek známemu priezvisku nás veru nenapadlo, že v hľadisku sedí švagriná známeho herca Anthonyho Hopkinsa. Keď sa dozvedela, že sme novinári, zľakla sa. „Óch, vy ste novinári? A prečo sa chcete rozprávať práve so mnou? Byť vo Wallese v novinách je veľká udalosť a ja som obyčajná žena,“ skonštatovala. Nakoniec nám dohodla stretnutie s vedúcim súboru Cliffom Jonesom, a tak sme mohli urobiť tento rozhovor.

Čo predstavovali tance, ktoré ste obecenstvu predviedli?
Boli to tance z rozličných častí Wallesu a z rozličných období. Najstarší bol z roku 1712. Choreograficky aj štýlovo to bola odlišná zmes spoločenských tancov, pri ktorých sa ľudia zabávali väčšinou všetci dohromady pri rodinných oslavách. Predviedli sme ukážku tanca zo svadby, narodenia dieťaťa, ale i z nahováračiek dievčaťa na trhu, kedy muži zvádzajú mladé dievča... Ten mal veľký úspech (smiech). Zaujímavý je i loptičkový tanec. Páči sa hlavne deťom, lebo je hravý. Tanečníci pri ňom vyhadzujú a chytajú malú loptičku pripevnenú na stužke. Loptička je plná semienok. Tancoval sa na jar a predstavoval symboliku zrodenie nového života. Niektoré z ukázaných tancov sa predvádzali na festivaloch konaných na oslavu rôznych ročných období, napríklad kvetinový tanec. Je typický pre májový festival, ktorý je jedným z najstarších a najdlhšie trvajúcich vo Wallese. Jeden z posledných, pomalý, keď boli ženy oblečené v dlhých tmavých šatách a muži v slávnostných kabátoch, bol tanec charakteristický pre ľudí z vyšších spoločenských vrstiev. Obyčajný ľud ho netancoval.

Ako si vo Wallese udržiavate tanečné tradície?
Je to veľmi dobre zorganizované. U nás fungujú dve spoločnosti. Jedna zbiera staré tance a zverejňuje ich, takže sú pre nás dostupné a môžeme sa ich učiť. Druhá sa venuje tomu, že organizuje tanečníkov už v základných školách od piatich rokov. Deti trénujú do 12 rokov, a potom sa tí najšikovnejší posúvajú v nácvikoch ďalej, do skupín, kde sú už starší, skúsenejší tanečníci. V južnej oblasti údolia, odkiaľ sme my, máme šťastie na to, že deti prejavujú okrem športu záujem aj o takýto druh aktivity.

Ako sa vám páčia slovenské tance?
So slovenskými súbormi sa vídavame v posledných rokoch častejšie, ako to bolo v minulosti, keď ste boli kvôli režimu kultúrne izolovaní. Slovenské tance sú veľmi pôsobivé a vzrušujúce, zanechali vo mne dojem kvôli pestrosti tanečného prejavu. Videl som ich vystupovať aj vo Wallese.

Ako sa vám u nás páči?
Zaujímavá krajina. Cestujeme ešte do Ilavy a závidíme vám vaše počasie. Toľko krásnych slnečných dní za sebou sme už dávno neprežili. U nás dva posledné mesiace stále pršalo. Preto sú naše tance také temperamentné a veselé, aby sme sa my, Wallesania, dokázali vysporiadať s uplakaným počasím.

 

(berko)